V ostatných dvoch týždňoch sme sa bavili o tom, na akom základe je postavená naša viera. V tejto téme budeme pokračovať aj dnes. Oliver pred dvomi týždňami hovoril o tom, že súčasťou viery sú aj pochybnosti, Peťo minulý týždeň hovoril o istote spasenia a o teste, ako to poznat. Dnes by som chcel v tejto téme pokračovať. Priznám sa vám, že ja osobne v živote nepotrebujem istoty. Mám rád zmeny. Mám rád dynamiku, pohyb, keď sa niečo deje. Nevadilo by mi žiť kočovným životom a nebyť na jednom mieste. Milujem cestovanie. Predsa len sú ale veci, kde mám rád určitú stálosť. Keď ochoriem, alebo ochorie niekto iný, nie je mi to príjemné. V takejto situácii preferujem stálosť. Takisto si neviem predstaviť, že by sa mi rozpadla rodina, manželstvo.
Každý človek má nejaké rituály. Zvyky. Ranná káva, poobednajšia siesta, večerný film alebo seriál, prechádzka. Všetky tieto veci dávajú nášmu životu nejakú štruktúru, nejaký poriadok. Máme nejaké stále body v našom dni, týždni, mesiaci, roku … Nedelnajšia návšteva bohoslužby môže byť jedným z týchto dobrých rituálov, pevných bodov. Takisto sviatky, narodeniny. V živote potrebujeme pevné body, ktoré nám dávajú určitú istotu, na čo sa môžeme spoľahnúť.
Problémom dnešnej doby je, že istôt a pevných bodov je čím ďalej tým menej. Ekonomika sa mení, technológie prinášajú zmenu, pracovné miesta sa presúvajú, ľudia sa sťahujú, cudzincov pribúda. Do toho nové hrozby ako ekologické katastrofy, vojny, terorizmus, pandémie …. Kde hľadať istotu? Na čom staviame svoj život?
Ježiš v jednom zo svojich podobenstiev prirovnáva život k stavbe a človeka k stavitelovi. Asi ste už to podobenstvo počuli veľakrát. Boli dvaja stavitelia. Jeden postavil svoj dom na skale a druhý na piesku. Prišli prívaly vody, dvíhla sa víchrica, dom na skale vydržal, dom na piesku nie.
Pomerne jednoznačná symbolika, poviete si. Máme svoj život stavať na Kristovi a vtedy všetko, čo v živote príde, každá skúška, tak veriaci ustojí. Je to ale pravda? Funguje takto život? Je to takto jednoduché? Viete, keď si myslíme, že poznáme dobre Bibliu, hrozí nám jedno veľké nebezpečenstvo. Nebezpečenstvo duchovnej pýchy. Však ja ten príbeh poznám, viem ako to je. To už som počul stokrát. Problém takéhoto prístupu je, že ma Biblia už nemôže osloviť, prekvapiť. Nemôže ma zasiahnuť. Poďme sa však otvoriť Božiemu Duchu a odhoďme naše predporozumenia a pozrime sa na toto podobenstvo s otvorenou mysľou a otvoreným srdcom. Takto by sme mali pristupovať vždy k Písmu. Prosiť Boha, nech cez daný text prehovorí do môjho života.
Poďme sa najskôr zastaviť nad tým, do akej miery toto podobenstvo zodpovedá realite nášho života. Prichádzajú skúšky v živote. Búrky, víchrice. Ježiš v podobenstve hovorí, že až keď prídu rozličné skúšky na človeka, až vtedy sa skutočne poznajú pravé základy stavby. Skúšky odhaľujú skutočnú pravdu o nás a niekedy búrajú naše nesprávne hodnotenia o druhých.
Film Mlčanie je príbehom prenasledovania kresťanov v Japonsku v 17. storočí. Do Japonska prichádza portugalský kňaz Rodriguez, ktorý má nájsť svojho učiteľa, ktorý vraj stratil vieru. Rodriguez prichádza s jasným názorom. Správny kresťan musí prijať mučenie a nikdy nesmie zaprieť Krista. Ale keď sa aj on stretne na vlastnú kožu so zajatím a mučením a jeho viera prechádza krízou. Prenasledovanie odhaľuje skutočnú podstatu o tom, na čom je založená jeho viera. Zisťuje, že nie je založená na dôvere v Boha, ale na vlastnej sile a vlastnej spravodlivosti. Toto všetko sa pod ťarchou okolností rúca. Ako dom z piesku.
Ježišovo podobenstvo o dvoch staviteloch hovorí, že skúšky odhaľujú podstatu našej viery. A tiež to, že máme byť opatrní v posudzovaní druhých. Keď sami neprechádzame krízou v manželstve, nikdy nemôžeme úplne porozumieť dvoma ľuďom, ktorí sa rozviedli. Keď sa však s krízou stretneme aj my, zrazu zmeníme pohľad. Osobná skúsenosť mení pohľad. Pokiaľ nemáme v rodine človeka, ktorý prechádza krízou vlastnej identity a ktorý má napríklad inú sexuálnu orientáciu, nikdy nepochopíme, ako ťažko je skúšaná viera takéhoto človeka.
Skúšky sú lakmusovým papierikom našej viery. Odhaľujú krehkosť našej viery a rúcajú falošné predpoklady. Tým sa dostávame k jednému zásadnému odhaleniu tohoto podobenstva. Áno aj naša stavba môže byť postavená na piesku. Nie ich, tých, ktorí neveria v Boha, ale naša stavba môže mať zlé základy. Aj naša viera môže stáť na nesprávnom porozumeniu, aký je Pán Boh. Aj my sa môžeme byť v prsia, že ja by som ho nikdy nezradil, ja by som obstál, keby sa mi stalo to a ono, ale keď táto víchrica príde aj na nás … Jakub hovorí, že sa máme tešiť z rozličných skúšok, lebo v nich sa môže osvedčiť naša viera. Peter zase hovorí o čistení zlata. My tomu dnes hovoríme krst ohňom. Keď sa tepelne čistí zlato, tak všetky nánosy z neho idú preč a ostáva iba rýdze zlato. Je ho oveľa menej, je menšie ale rýdzejšie. Tak je to aj z našou vierou, ktorá prechádza skúškami.
Podobenstvo nás varuje, že to, čo nás definuje, kto skutočne sme, tak ostáva skryté. Pokiaľ nám záleží na tom, ako nás vidia druhí ľudia, ako vyzerá náš život zvonka, tak sa míňame cieľa. To, na čom skutočne záleží, to je skryté pod povrchom. To nikto nevidí. Tak ako základy stavby nikto nevidí, iba staviteľ vie, na čom je stavba postavená. Jediné, v čom sa líšia obi dve stavby, sú základy. Stavby sa nelíšia navonok, jedna nie je krajšia ako druhá. Obi dvaja môžu byť kresťania, ktorí chodia do kostola, čítajú si Bibliu, počúvajú kresťanské piesne. Nelíšia sa ani v to, že jedna by bola pod väčším tlakom ako druhá. Na obidve prichádzajú pohromy. Jediné, v čom sa líšia, sú základy. Skala alebo piesok.
Zatiaľ sme si však stále ešte nezodpovedali otázku. Čo je onou skalou? Čo sú tie správne základy? Ježiš? Božie slovo? Viera v Boha? Pozrime sa, čo hovorí samotné podobenstvo.
“Každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich…” Skala nepredstavuje Boha, alebo správnu doktrínu, skala predstavuje správny životný základ, ktorého sa nám dostáva cez počúvaní a uskutočňovaní Ježišových slov. Človek, ktorý buduje svoj život na skale je človek, ktorý berie Ježišove slová vážne a podľa toho sa aj v živote správa, nie ten, kto chodí v nedeľu na bohoslužby, alebo má správne teologické názory.
Človek, ktorý buduje svoj život na skale, nemá obavy z budúcnosti. Nebojí sa toho, či bude Slovensko menej kresťanská krajina, či budú prijaté také alebo onaké zákony. Jeho istotou je, že nič ho nemôže odlúčiť od Kristovej lásky a preto túži žiť s Ním, počúvať Jeho a uskutočňovať jeho vôlu.
Jeden z tých bodov hovoril o poslušnom živote:
„Podľa toho vieme, že sme ho poznali, keď zachovávame jeho prikázania. Kto hovorí: „Poznám ho“, ale nezachováva jeho prikázania, je klamár a niet v ňom pravdy. Ale kto zachováva jeho slovo, v tom sa Božia láska stala naozaj dokonalou. A podľa toho poznávame, že sme v ňom. Kto hovorí, že zostáva v ňom, má aj sám žiť tak, ako žil on.“
Prvý Jánov 2:3-6 SEBDT
Na čom mi záleží viac?
- Na tom, ako vyzerá môj život navonok? Ako vyzerá moja stavba? Alebo na tom, aké má základy, ktoré sú skryté?
- Na tom, mať správne kresťanské názory alebo na tom, aby som počúval Ježišove slová a uskutočňoval ich vo svojom živote?
Ako staviam k skúškam u seba a u druhých?
- Hovorím o druhých, že zlyhali, keď prestali chodiť do cirkvi, alebo sa rozviedli alebo sú zadĺžení? Alebo sa snažím pochopiť, že viera každého človeka prechádza vývojom, pochybnosťami, niekedy aj krízami, ktoré odhalujú, na akých základoch je postavená?
Photo by Stefano Ghezzi on Unsplash