Pred časom sme robili doma langoše. Sú nezdravé, ale deti ich milujú. Raz za čas, prečo nie. Cesto, olej, kečup a … syr.
Inštrukcia: “Decka, donieste z chladničky syr.” Deti vytiahnu prvý syr, čo je po ruke.
Parmezán!!!
Langoš s parmezánom. Dovtedy pre mňa smrteľná predstava. Tento posvätný taliansky syr, ktorý strúhame na talianske cestoviny s boloňskou omáčkou … na langoše? Syr, ktorý je drahší ako 100 langošov?
Ale čo už, deťom chutilo.
Niektoré veci sa proste k sebe nehodia
Nie každý má estetické cítenie alebo vzdelanie, ale každý asi zažil situáciu, kedy podvedome vnímal, že niektoré veci sa k sebe nehodia. Veľakrát to nevieme verbalizovať, prečo tomu tak je. Niekedy je to preto, že umelo spájame viacero štýlov, tradícií, alebo si vyberáme z každého štýlu niečo, čo sa nám páči a myslíme si, že v inom kontexte daná vec bude fungovať rovnako. Nebude!
V kultúre prebieha dlhodobá diskusia o tom, čo je to vysoká (rozumej kvalitná) kultúra a čo je to gýč. Každý to vnímame inakšie, každý máme tu hranicu niekde inde. Každý máme subjektívny názor na umelecké predmety, ale bez určitého vzdelania aj v tejto oblasti sa človek nezaobíde, aby pochopil, čo umelecké diela vyjadrujú.
Podľa talianskeho filozofa Umberta Eca sa gýč prejavuje tak, že konzumenta núti podľahnúť určitému efektu, najčastejšie emočnému. Tým v podstate predurčuje, ako by mal konzument výsledný efekt prijímať.
Inak povedané, gýč nedáva priestor na nejednoznačnosť. Gýč nepotrebuje vysvetlenie, ale hraje na prvý dojem. Na efekt. Čím je silnejší, tým je lepší.
Vždy ma fascinovala architektúra. Rád o nej čítam, rád si ju pozerám. Symbolom gýča v architektúre rodinných domov je trpaslík na záhrade. Alebo niečo, čo sa nazýva pompéznosťou. Hraním na efekt. Ukázanie ostatným, že na to mám. Nerešpektovanie okolia. Nerešpektovanie kontextu. Nerešpektovanie názorov odborníkov. To je pre mňa gýč.
Gýčové biblické veršíky
Existuje aj náboženský gýč. Každý si pod tým zase predstavuje niečo iné, ale aj tu mám pocit, že to čo rozhoduje, je absencia pokory a vytrhávanie veci z kontextu.. Povyšovanie vlastnej pravdy. Nerešpektovanie súvislostí, nerešpektovanie inakosti druhého človeka. Iba ja a moja vlastná absolútna pravda.
S náboženským gýčom sa môžeme stretnúť v rôznych podobách. Stretávam sa s ňou na bohoslužbách vo forme emocionálnej manipulácie, ale aj na instagrame v podobe biblických veršíkov. Za náboženský gýč považujem aj potrebu dávať náboženské rady ľuďom v ťažkých životných situáciách. Keď mojej neteri diagnostikovali leukémiu, ľudia jej v dobrej viere začali písať, ako má na danú situáciu reagovať. Takéto “zaručené” rady sú zvyčajne sprevádzané niekoľkými biblickými veršíkmi. Čím ich je viac, tým lepšie.
Posielanie biblickych veršov, zdielanie veršov na instagrame s pozadím kríža alebo svietiaceho slnka alebo obláčiku, cez ktorý preniká slnečný lúč, sú často prejavmi náboženského gýča. Ako keby biblické námety fungovali automaticky, mimo kontext. Vždy, v každej situácii, pre každého človeka rovnako.
Neverím, že takto Biblia funguje. Naopak mám pocit, že ide skôr o formu náboženskej manipulácie. Vyvolať určitý dojem, emóciu, prípadne si potvrdiť svoju pravdu.
Duch proti gýču
Náboženská skúsenosť a interpretácia biblického textu su vysoko subjektívnou skúsenosťou, niečím, čo kresťania nazývajú pôsobením Božieho ducha. S biblickým pojetím Božieho ducha je však ten problém, že sa s ním nedá manipulovať. Ján vo svojom evanjeliu píše, že človek nemôže nijako ovplyvniť pôsobenie Božieho Ducha. Obrazom Ducha je vietor. Niečo, čo nie je vidno, nevieme, odkiaľ prichádza a kam smeruje. Vidíme iba jeho efekt. Tento efekt však nie je prvoplánový, nie je manipulatívny. Nie je často jednoznačný. Nie je prenositeľný z človeka na človeka.
Nerobme z Biblie a z biblických veršov gýč. Nezaslúži si to!