V jednom vtipe Shooty znázorňuje dvoch doktorov, kde jeden za pýta druhého: „Aký je vlastne tvoj politický názor na Covid-19?“ Pokiaľ nepatríte ako ja k skupine anti-rúškarov a tým pádom máme dôveru vo vedecké teórie šírenia vírusu, potom sa snažíme dodržiavať základné pravidlá 3 R (rúško, rozostupy, ruky). Skúsme si dať ale ruku na srdce. Koľkokrát sme už tieto pravidla porušili?
Pokušenie
Asi si pamätáme na dnes už slávnu fotku premiéra Matoviča zo svadby šéfa poslancov OĽANO Michala Šípoša. Bez rúška. Premiér sa snažil fotku ospravedlniť, že platilo pravidlo, že v dobe fotenia nemuseli mať rúško, ale väčšina si aj tak myslela svoje. Pretože sa vieme vcítiť do jeho kože. Na oslave idú pravidla stranou. Chceme sa zabaviť. Trošku sa nadýchnuť. Zabudnúť na stres. Šup – rúško dole.
Pred nejakým časom som dostal pozvanie na jednu domácku akciu. Prijal som ho. Bolo nás viac ako šesť, hrali sme celý večer poker, zabávali sa, popíjali, jedli objednanú pizzu. Bolo nám dobre. Stretol som kamarátov, ktorých som dlho nevidel. Porušili sme asi všetky pravidlá. Nie zámerne. Iba sme chceli aspoň na chvíľu zažiť ostrov pozitívnej deviácie. Viem, bola to blbosť. Ale kto z nás občas nespraví blbosť? Keby som niekoho nakazil, dlho by som si to vyčítal. Zatiaľ to našťastie vyzerá, že všetko dobre dopadlo. Ale riziko tam bolo veľké.
Predpokladám, že podobné príbehy poznáte aj vy. Keby sme ich nepoznali, nebolo by toľko nakazených…
Tieto a podobné príbehy ma privádzajú k jednej otázke, ktorá je v tomto kontexte dôležitá:
Aký je rozdiel medzi ideálom a realitou?
Veľký.
Nežijeme v ideálnom svete. Nesprávame sa všetci tak, ako by sme mali. Prečo porušujeme pravidlá? Lebo medveď? Nie. Lebo sme ľudia, ktorí robia chyby. Lebo máme slobodnú vôľu a nie vždy sa správame tak, že svojou slobodou neohrožujeme slobodu druhých.
Márne politici zdôrazňujú, aby ľudia dodržiavali opatrenia. Márne rodičia hovoria deťom, aby sa správali slušne, keď idú s kamošmi von. Márne farári a kazatelia hovoria v kostoloch o morálke a o tom, ako by sme sa mali správať podľa desatora.
Nikdy sa nebudú všetci dobre správať. Ako keby sa na to zabúdalo. Politici s tým musia rátať. Rodičia s tým musia rátať. Farári a kňazi s tým musia rátať. Pokiaľ by sme boli kresťanská krajina, tak by sme s tým rátali. Lebo Pán Boh s tým ráta. Aspoň to tak čítam v Biblii.
Nikto nie je bez viny. Nie sme roboti. Sme ľudia. Všetci máme maslo na hlave. Netreba obviňovať druhých, že to oni a my nie.
Premiér by nemal hovoriť ľuďom, že to vy ste si to pokašlali. Rodičia by nemali hovoriť deťom, že dnešná mladá generácia je horšia ako ich. Farári by nemali hovoriť, že kedy všetci boli kresťania, bolo by menej zla.
Nič z toho nie je pravda. Pretože nejde o to, o koľko viac je druhý vinný ako ja. Takto to nefunguje. To, na čom záleží, je počítať s chybami. Byť veľkorysý k chybám druhých.
Vírus si nevyberá svojich hostiteľov podľa miery morálneho zlyhania. Neútočí na tých, kto sú horší ľudia. Mali by sme si od neho vziať príklad.